V ugandskej dedinke Kyabakadde, kde som pôsobil deväť mesiacov ako dobrovoľník eRka, som mal možnosť spoznať viacerých kňazov. Aby som priblížil život v tejto farnosti aj vám, pripravil som krátky rozhovor s otcom Pierrom Kisangani Kaserekom.

Predstavíte nám, prosím, farnosť Kyabakadde?

Farnosť Kyabakadde patrí do diecézy Lugazi v Ugande a vznikla v roku 2014. Ordinárom našej diecézy je Mons. Christopher Kakooza. V minulosti bola naša farnosť súčasťou väčšej farnosti Naggalama. Nachádzame sa 10 km od okresného mesta Mukono a 36 km od hlavného mesta Kampaly. Samotná farnosť má 7 filiálok a dve katolícke základné školy.

Patrónom farnosti je sv. Karol Lwanga. Mohli by ste nám predstaviť tohto svätca?

Sv. Karol Lwanga je jedným z ugandských mučeníkov. Pochádzal z miestneho kmeňa Baganda, konkrétne z klanu Ngabi. Narodil sa na mieste zvanom Birinzi v okrese Buddu. Pokrstený bol 15. novembra 1885 otcom Giraultom. Otec Girault bol jedným z prvých katolíckych misionárov, ktorí pricestovali do Ugandy koncom 19. storočia. Lwanga bol známy svojou veľkou silou a vodcovskými schopnosťami, bol uznávaným vodcom katolíkov aj protestantov. V dôsledku nepriazne vtedajšieho kráľa bol pre svoju vieru prenasledovaný a nakoniec zaživa upálený na mieste zvanom Namugongo Busaale. Zomrel vo veľkých bolestiach, pričom sa modlil za obrátenie svojich mučiteľov aj samotného kráľa. Na mieste jeho upálenia sa dnes nachádza oltár s katolíckou bazilikou. Upálený bol 3. júna 1988 vo veku 25 rokov.

Farnosť Kyabakadde je v krajine známa ako rodisko nebohého arcibiskupa Kampaly, Dr. Cypriana Kizito Lwangu. Aký bol jeho vplyv na tunajšiu farnosť a miestnu komunitu?

Počas svojho života sa nebohý arcibiskup Cyprian zameriaval na tri oblasti: participáciu, jednotu a rozvoj. Podporoval mier a spravodlivosť. Povzbudzoval aktívnych kresťanov, aby sa podieľali na Božej misii vykúpenia. Vždy ľuďom hovoril, že kresťania by mali byť zdraví fyzicky aj duchovne. Jeho filozofiou bolo, že tam, kde je cirkev, tam by malo byť aj zdravotnícke stredisko. Tu vo svojej rodnej farnosti postavil strednú školu St. Cyprian High School Kyabakadde, ktorá patrí medzi tie najlepšie v Ugande a kde sa deťom dostáva kvalitné vzdelanie. Taktiež podporil výstavbu krásneho farského kostola. Bol zakladateľom organizácie KRUDEP, ktorá podporuje duchovný život, jednotu medzi obyvateľmi, ale taktiež poskytuje pôžičky bez úrokov miestnej komunite. Veľmi si vážime jeho spoločenský a morálny prínos pre obyvateľov jeho rodnej komunity. V našich srdciach bude žiť navždy.

Do Ugandy ste prišli z Konžskej demokratickej republiky. Badáte rozdiely medzi veriacimi medzi týmito dvoma krajinami? 

V Ugande pôsobím už viac ako 10 rokov. U nás doma sa 78 % obyvateľstva hlási ku katolíckej viere. Povedal by som, že Kongo je viac kresťanskejšie. Cirkev je živšia a silnejšia než tu v Ugande. V Ugande sú okrem katolíkov prítomní aj moslimovia a protestanti.

Aké to bolo pre Vás naučiť sa lugandu, jazyk miestneho kmeňa, a ako Vás tu vlastne prijali?

Šlo mi to pomerne jednoducho. Keďže luganda patrí medzi jazyky bantu, nepotreboval som navštevovať žiaden jazykový kurz. Učil som sa od ľudí jednoducho tým, že som s nimi trávil čas. Rovnako som sa ho učil od detí, ktorým som sa počas pastorácie venoval. Učil som sa pomerne rýchlo a ľudia ma začlenili medzi seba. Po troch mesiacoch som bol schopný odslúžiť omšu v lámanej lugande. Mojou výhodou bolo aj to, že ovládam ďalších osem jazykov. Napokon, miestni ľudia ma neprijali len ako kňaza, ale aj ako svoje dieťa. Dali mi dokonca aj meno typické pre tento kmeň. 

Pandémia koronavírusu ovplyvnila mnohé oblasti našich životov vrátane Cirkvi. Ako pandémia ovplyvnila Vašu farnosť?

Covid-19 doľahol na farnosť po duchovnej, morálnej, ekonomickej, ako aj psychologickej stránke. Mnoho ľudí utrpelo veľkú traumu. Predovšetkým druhá vlna bola najhoršia, nakoľko sme zažívali vyššie počty nakazených a mnohí pacienti umierali. Problémom bolo zohnať jedlo, mnoho obchodov skrachovalo. V rodinách sme zaznamenali vo vyššej miere domáce násilie. Niektorí ľudia neboli schopní platiť nájom, a tak prišli o strechu nad hlavou. Poznám rodiny, ktorých deti prestali navštevovať školy z čisto finančných dôvodov. Farnosť bola zasiahnutá najmä na duchovnej úrovni. Veriaci nemohli navštevovať kostoly, sväté omše mohli sledovať len cez televíziu, avšak veľmi postrádali sväté prijímanie. Farnosť z ekonomického hľadiska závisí na nedeľných zbierkach, takže prišla o všetky svoje príjmy. Po uvoľnení opatrení sa niektorí veriaci do kostolov už nikdy nevrátili. Avšak ďakujeme Bohu za to, že život sa už vrátil do normálu.

Aké sú v súčasnosti Vaše najväčšie výzvy, ktorým čelíte?

Najväčšou výzvou, ktorej vo farnosti čelíme, je prinavrátiť veriacich na nedeľné sväté omše. Taktiež sme v minulosti začali viaceré projekty, niektoré z nich bude po pandémii náročné obnoviť.

Začali sme pôstne obdobie. Ako zvyčajne trávite tento čas?

Pôstne obdobie stojí na troch pilieroch: pôst, modlitby a almužna. Tradične je to čas, kedy viac premýšľame a uprednostňujeme núdznych, starších a ľudí na okraji spoločnosti. Za účelom podpory charity robíme zbierky oblečenia, cukru, mydla, obuvi a iných potrebných vecí, ktoré počas Svätého týždňa roznášame núdznym. Aj týmto spôsobom chceme dať ľuďom pocítiť prítomnosť Pána.

Chceli by ste odkázať niečo slovenským veriacim?

Chcel by som poďakovať Pánovi za nás a za vás, ktorí ešte žijeme vďaka Božiemu milosrdenstvu. Mali by sme sa aj naďalej modliť za úplné ukončenie pandémie, ktorá zasiahla celý svet. Mali by sme pokračovať v prejavoch solidarity naprieč všetkými krajinami sveta. No predovšetkým darujme nádej tam, kde doteraz vládla beznádej. 

Otec Pierre, ďakujem Vám za rozhovor a prajem veľa síl a Božieho požehnania do všetkých Vašich aktivít.

Uverejnené: 8. 3. 2023
Pripravil: Ján Jaňák
Snímky: Ján Jaňák, 2022