Perla Afriky – takto nazval niekdajší britský premiér, Winston Churchill, krajinu, v ktorej som tento rok prežil deväť mesiacov ako dobrovoľník eRka. Uganda má skutočne nádhernú prírodu. No nezaujalo ma len čaro ugandskej prírody, ale aj priateľskosť miestnych ľudí, ktorí sa na mňa často široko usmievali a všade ma otvorene vítali. 

Napriek tomu, že sú Uganďania veselý národ, trápia ich viaceré starosti a problémy. Niektoré z nich sa snaží riešiť organizácia, v ktorej som pôsobil. Vision for Empowerment Center and Capacity Building (VIFECECAB) ponúka množstvo aktivít. Prevádzka mlynu na kukuricu pre miestnych farmárov kráti čas na prepravu a šetrí ich peňaženky. Organizácia poskytuje pracovné náradie skupine mužov a žien pracujúcich v neďalekom kameňolome. Pre siroty a deti z chudobných rodín nakupujú školské pomôcky a mladým chlapcom a dievčatám odborné vzdelanie priamo v centre v mestečku Kyabakadde.

Ugandský školský systém aktuálne nekladie dostatočný dôraz na odborné vzdelávanie, hoci dopyt po remeslách je vzhľadom na intenzívny rozvoj v krajine pomerne veľký. V praxi sa teda stáva, že vyštudovaný človek si nevie nájsť zamestnanie v odbore a zároveň neovláda remeslo, o ktoré paradoxne záujem je. VIFECECAB sa snaží meniť zaužívané vnímanie odborného vzdelávania medzi verejnosťou a zároveň samo ponúka kurzy krajčírstva, stolárstva a výroby mydla. Väčšina mojej dobrovoľníckej činnosti úzko súvisela práve s centrom odborného vzdelávania. Vyučoval som angličtinu, základy podnikania a informatiku a podieľal som sa na organizácii športových aktivít po vyučovaní. Popri tom som sa snažil hľadať sponzorov pre centrum a prichádzať s novými nápadmi na aktivity, ktoré by produkovali pre organizáciu alebo našich učňov dodatočný príjem.

Mark má 18 rokov a pred pandémiou študoval na strednej škole. Matku stratil už skôr, počas dvojročného lockdownu mu zomrel dokonca aj otec. Stal sa sirotou. Po otvorení škôl v januári tohto roku už nemal nikoho, kto by ho naďalej podporoval v štúdiu. Rozhodol sa preto využiť príležitosť vyučiť sa u nás za stolára.

Hoci školné na učňovkách je relatívne nízke, stále pokrýva len časť reálnych nákladov na stravu a ubytovanie učňov. Väčšina z nich je ubytovaná na miestnom skromnom internáte. Zamestnanci mojej hostiteľskej organizácie si uvedomujú, že niektorí učni a ich rodiny si však nemôžu dovoliť ani takéto “symbolické” čiastky. Učni radi využijú možnosť privyrobiť si na provízii z predaja výrobkov, ktoré počas vyučovania zhotovia či inou menšou pomocou. Mark si vo svojom voľnom čase zarába mletím múky a výrobou hlinených tehál. 

Zo zarobených peňazí si Mark dokázal uhradiť školné, kúpiť nové oblečenie, drogériu, či dobiť dáta na telefóne, aby si mohol počúvať hudbu na internete. Hudbu totiž veľmi miluje. Nezabudnem na to, ako si pri práce neustále pospevoval. Nezaostával dokonca ani v tanci! V spolupráci s miestnou folklórnou skupinou Nkwenge Cultural Troupe sme zorganizovali kurz tradičných ugandských tancov a hudby. Mladí tak spoznávali svoju kultúru aj spôsobom im vlastným.

Mark sa v priebehu niekoľkých mesiacov naučil opracovávať drevo, vyrobiť krídlo dverí, zárubňu, celú posteľ, pracovný stôl či stoličku. Vo VIFECECAB-e sme videli veľký potenciál na rast a rozvoj tohto kurzu, avšak vybavenie dielne to neumožňovalo. Preto sme sa rozhodli požiadať o grant na vylepšenie stolárskej dielne a nákup dodatočného vybavenia. Náš návrh sa stretol s pozitívnou odozvou a Dobrá novina ho z koledníckej zbierky podporila sumou 21-tisíc eur. 

Nakúpili sme nové brúsky, píly, frézy a rozšírili sme stolársku dielňu. Vďaka tomu sme navýšili kapacitu kurzu. Zorganizovali sme jednodňovú exkurziu do veľkej nábytkárskej fabriky. Naši učni tak mohli vidieť najmodernejšie techniky spracovania dreva, čo ich dozaista motivovalo pracovať na sebe a zdokonaľovať svoje zručnosti. Najšikovnejší učni sa dostanú do fabriky na dvojtýždňovú prax. 

Ďakujem všetkým koledníkom a priateľom Dobrej noviny. Vďaka Vám sa Mark a mnohí jemu podobní mladí ľudia už necítia nepovšimnutí a zabudnutí. Vašou zásluhou sme im spoločne podali pomocnú ruku práve tam, kde žijú.

Prajem Vám preto veľa síl, krásnych zážitkov a najmä radosti počas koledovania v nadchádzajúcom 28. ročníku Dobrej noviny.

Ďakujem aj za finančnú podporu programu SlovakAid, ktorý mi umožnil stráviť tento krásny čas v Ugande.

Uverejnené: 3. 11. 2022
Autor: Ján Jaňák