Región Samburu na severe Kene je domovom pastierskych komunít. Samburijci žijú tradičným polokočovným spôsobom života: muži sa presúvajú z miesta na miesto podľa toho, kde sú lepšie možnosti na pašu pre ich dobytok. Ženy, deti a starejší zostávajú doma – pri maňatách. 

Charakter oblasti sa v posledných rokoch veľmi mení, zo savany sa stáva polopúšť. Počas období dažďov sa inak červenohnedá krajina krásne zazelená. Problém nastáva, keď dažde prídu v nepravidelných intervaloch, sú prívalové a krátke, alebo neprídu vôbec. Obrovské sucho, ktoré momentálne trápi celý región Afrického rohu, zasahuje až do Samburu. 

O tom, že púšte nezažívajú len Samburijci, ale zažívame ich aj my sami, sa dočítate v úvodníku riaditeľa Dobrej noviny, Daniela Fialu, v Dobrých novinách Dobrej noviny.

Samburijci v preklade znamená “motýlí ľudia”, a to preto, lebo sú známi svojim pestrofarebným oblečením a korálkami. Mladí muži – morani – počas veľkých osláv nosia na hlave pštrosie perá. Keď tancujú tradičný skákavý tanec, pôsobí to dojmom, ako keď lieta motýľ. Toto krásne stvorenie je nám príkladom, keď spomíname efekt motýlích krídel (tzv. butterfly effect). Hovorí o tom, ako aj ten najmenší pohyb na jednej strane planéty, má silu a schopnosť mať obrovský dosah či dôsledok na jej druhej strane. Najlepšie to vidíme ako na zmenách v počasí, tak aj na globalizácii samotnej. Na tieto zmeny reaguje aj hlavný projekt 28. ročníka koledníckej akcie. A opäť spôsobom, ktorý tento motýlí efekt pripomína: koledníci konajú na Slovensku malé skutky lásky, ktoré dokážu meniť životy ľudí v inom kúte sveta. 

Viac o tom, ako a prečo sa aj kultúra v Samburu mení, sa dozviete v rozhovore s pátrom Jairom Francom a Guillermom Álvarezom v článku “Aj suchá zem sa zazelená” v Dobrých novinách Dobrej noviny (strana 6).

Ústredným projektom tohto ročníka je ekologické farmárčenie a komunitné záhrady v kraji Samburu. Projekt funguje tak, že sa vyberie skupina zástupcov z 3 farností Barsaloi, Lodungokwe a Tuum, kde pôsobí projektový partner Dobrej noviny. Každá skupina absolvuje trikrát týždňový tréning na organickej farme 3000 priateľov pri hlavnom meste Nairobi či na inej farme v regióne. Na tréningoch sa skupiny učia poľnohospodárstvu a pestovaniu ako takému, keďže tento spôsob obživy pre pastiersku komunity nie je bežný. Zoznamujú sa s technikami ekologického i organického rázu a jednoduchými tipmi, ako začať s pestovaním a starať sa o záhradu. Po tréningoch dostanú kúsok políčka vo farskej záhrade. O takto vytvorené komunitné záhrady sa starajú približne rok a pol a môžu si tak skúšať všetko, čo sa naučili a či im takýto druh práce vyhovuje. Stať sa z pastiera farmárom nejde zo dňa na deň.

Ďalej sa zoznamujú najmä s novými potravinami, a učia sa, prečo je dobré ich konzumovať. Samburijci tradične pijú najmä mlieko, kravie, kozie či na niektorých miestach i ťavie, občas zmiešané s krvou dobytka na doplnenie železa. Jedia ugali, niekedy so sukumou (zelenina podobná nášmu špenátu). Mäso iba počas slávností. Plodiny ako čerstvý šalát, kukurica, paradajka, uhorka, guava, citrón a iné sú stále novinkou. Vo výžive však predstavujú významnú pridanú hodnotu, najmä pre deti, ktorým zlepšujú a podporujú celkový vývoj.

Pocestujte s deťmi po všetkých troch misiách v Samburu prostredníctvom zábavnej spoločenskej hry, ktorú nájdete v Dobrých novinách Dobrej noviny (strana 8). 

Spolupráca pokračuje v presúvaní zručností z komunitných záhrad do tých domácich. Na prvý pohľad malá plocha dokáže efektívne produkovať dostatok zeleniny pre celú rodinu. Je to vďaka technike takzvaných bazénových záhrad, kde je možné šetriť vodu a zvýšiť úrodnosť pôdy. Netreba opomenúť taktiež vertikálne záhrady – “sack gardens”. Stačí na to staré vrece, kamene, plastová rúra, preosiata pôda od kameňov, hnojivo. Najdôležitejšia je pravidelná starostlivosť. Ďalší krok je výstavba komunitných skleníkov, čím sa ťaží z miestnej reality, ktorou sú pomerne vysoké denné teploty. 

Z kultúrneho a sociálneho hľadiska tento projekt umožňuje miestnym obyvateľom vystaviť sa inej realite, spoznať alternatívy, nechať sa inšpirovať a takisto podporuje vytváranie komunity. Do skupín sú vybrané najmä ženy a mladí ľudia, no tiež zástupcovia mužov. Ako sa svet i miestna kultúra vyvíjajú, ženy sa stávajú nositeľmi a hlavnými aktérmi potrebnej zmeny. Sú pripravené pracovať, vzdelávať sa, starať sa o svoje deti i komunitu. V tradičnej kultúre Samburu má hlavné rozhodovacie právo muž. No ako sa zmenšuje pastierska pôda, a tým aj hlavná mužská zárobková činnosť, ich úloha sa transformuje. Medzitým ženám ich povinnosti nielen ostávajú, no s usadlejším spôsobom života naberajú na dôležitosti. Vďaka komunitným záhradám sa ženy môžu vzájomne povzbudzovať a inšpirovať. 

Viac o skúsenosti so životom samburijských žien v denníku našej dobrovoľníčky Jaroslavy Körmendyovej v Dobrých novinách Dobrej noviny (strana 15). 

Projekt ekologického farmárčenia realizujú Jarumalskí misionári, pôvodom z Kolumbie. Názov rehole je odvodený od mesta Jarumal (šp. Yarumal) na kolumbijskom severozápade na úpätí hôr, kde rastie strom jarumo (šp. yarumo), obľúbený najmä pre leňochodov. V Keni pôsobia od roku 1982, v regióne Samburu od 1992. Ich charizmou je ísť tam, kam iní nechodia a charakteristikou je, že žijú s lokálnymi ľuďmi ich spôsobom života. Tým, že sa až takto priblížia k miestnym a sami pochádzajú z tzv. globálneho Juhu, vedia pochopiť kontext veľmi rýchlo a do veľkej hĺbky i šírky. Misionári tiež rozprávajú Samburu dialektom. Zakladateľom projektu bol páter Jairo Franco. Ten sa pred rokom musel vrátiť do Kolumbie a v jeho práci pokračuje Memo (Guillermo Álvarez), kňaz spolupracujúci s jarumalcami. Ich nezištná služba je v Samburu ozaj neoceniteľná.

Ku jarumalským misionárom odišiel v septembri tohto roku na misiu náš eRko kňaz Marián Kašaj. Sledujte náš Facebook a Instagram, kde budeme prinášať novinky z jeho misijnej služby. 

Raila Lesiamito je trinásťročný siedmak na základnej škole v mestečku Barsaloi v centrálnej časti regiónu Samburu. Jeho rodičia boli súčasťou skupín, ktoré absolvovali tréning v organickom poľnohospodárstve a majú políčko v komunitnej záhrade. Raila chodí aj na environmentálny krúžok, kde sa učí viac o životnom prostredí. Jedného dňa, inšpirovaný tým čo videl a počul, začal sadiť stromy. Uvedomil si, že kvôli zhoršujúcemu sa suchu, potrebujú zeleniny v záhrade tieň a vlahu. Taktiež videl, že niektoré stromy môžu časom priniesť ďalšie jedlo vo forme ovocia. Stal sa z neho chlapec, ktorý sadí stromy. A nielen to, Raila by sa raz chcel stať farmárom, napriek tomu, že pochádza z pastierskej komunity. Viac o jeho príbehu v našom tohtoročnom animovanom filme: 

Animovaný film

Komunitné záhrady spojené s ekologickým farmárčením prinášajú zmeny nielen v miestnej pôde, ale aj v srdciach či mysliach ľudí. Zmeniť púšť na záhradu síce vyžaduje veľa snahy, spolupráce a vytrvalosti, no stojí to za to. Ďakujeme, že už 28. rok idete do toho s nami aj vy. 

V Dobrej novine upriamujeme pozornosť na nezištnú službu našich koledníkov i obetavú prácu všetkých afrických partnerov, ktorých efektom je požehnanie, vďaka ktorému dokáže aj na vyprahnutej púšti zakvitnúť záhrada. Viac o otvorení 28. ročníka si môžete prečítať tu.

Uverejnené: 8. 11. 2022
Pripravila: Lucia Jantošovičová
Snímky: Dobrá novina a DKA Rakúsko, 2022