Po Ugande prichádzame do Južného Sudánu. Nemocnicu sv. Františka z Assisi v Marial Lou podporuje Dobrá novina od roku 2008, odkedy prechádza postupnou rekonštrukciou. Počas uplynulých rokov sme podporili výstavbu administratívnej budovy, jedálne, práčovne, detského a pôrodného oddelenia. Finančne sme podporili nákup solárnych panelov, zabezpečenie zásobovania vody a vybudovanie sanitačného systému.

Pri presunoch v tejto krajine vám každý odporučí vyraziť skoro ráno. Nikdy totiž neviete, čo vás môže počas cesty postretnúť …

Odstavené auto v strede cesty …

… alebo prevrhnuté nákladné auto, ktoré nezvládlo hlboké výmole na ceste …

… či defekt.

My sa však nenecháme odradiť, čaká nás zhruba 170 km do Marial Lou, po miestnych cestách to bude asi 7 hodín. V meste Wau sme natankovali plnú nádrž, nakúpili 3 kartóny vody a vyrážame na cestu. Na miestnom trhu si ešte Norbert kúpil deku, ktorá ho ochráni pred množstvom prachu v aute.

S premočenou cestou a riekami si počas obdobia dažďov ani náš terénny Land Cruiser nedokáže poradiť. Jediným autom, ktoré sa v tomto období dokáže po miestnych cestách pohybovať je Unimog z dielne Mercedes-Benz. Ten sme našťastie použiť nemuseli.

Cestou stretáme predajcov snopov, z ktorých si miestni obyvatelia stavajú tradičné príbytky – tukuly.

Občas nás na ceste pribrzdia aj stáda kráv. Musíme byť opatrní, pre pastierov znamenajú živobytie a prípadná zrážka s týmto zvieraťom by nás mohla vyjsť veľmi draho. V období sucha môže stáť krava aj 150 eur.

Tak sme konečne tu! Hneď za bránou nemocnice v Marial Lou nás vítajú solárne navádzače (tzv. solar trackers), tie sa počas slnečného dňa natáčajú za svetlom tak, aby naplno zužitkovali jeho energiu, ktorou zásobujú okolité budovy (jedáleň a administratívnu budovu).

Zložíme sa v našich tukuloch a vyrážame na prehliadku nemocnice sv. Františka z Assisi.

Pri stavbe operačnej sály tentokrát použili unikátny dizajn strechy. Tento oproti zaužívanému tvaru obáteného písmena „V“ dovoľuje prúdenie vzduchu popod strechu, navyše vyhneme sa akumulovaniu tepla pod strechou. Prirodzená cirkulácia teplého vzduchu tak už nebude problémom.

Pod strechou bude umiestnená klimatizácia a odsávanie vzduchu, ktoré budú poháňať výlučne slnečné panely na streche. V tomto prašnom prostredí sú dvojité prachové filtre nutnosťou.

Solárny systém býva umiestnený na streche a ten striedavo nabíja sadu batérií. Tie následne zabezpečujú pravidelný prísun elektrickej energie pre samotnú budovu. Na fotke vidíme 24 batérií o celkovej hmotnosti takmer 5 ton!

Čomu nerozumieme, to si radi necháme vysvetliť od odborníkov. Norbert z rakúskej organizácie BBM pracuje so solárnymi systémami už roky.

Opatrne nahliadneme do starého skladu postaveného z dreva, plechu a hlinenej omietky. Termitom trvalo necelé 2 roky na to, aby drevenú konštrukciu nahlodali tak, že sme boli nútení sklad vysťahovať a musíme ho celý zbúrať. Drevo nie je v týchto končinách vhodný stavebný materiál pre budovy, od ktorých si sľubujete dlhú životnosť.

Skúsení ugandskí murári usilovne pracujú na novej budove detského oddelenia. Žiť a pracovať v tejto krajine naozaj nie je ľahké. Presviedčajú sa o tom každý deň, keď musia voziť stavebný materiál zo vzdialenosti aj 100 km.

Kamene na základy tejto budovy vozili niekoľko dní, počas ktorých ich neraz prepadli ozbrojenci. Stavebné práce sa preto môžu oneskoriť aj o celé týždne.

Murári používajú 2 typy tehál, tehly z pálenej hliny sú drahšie, neprepúšťajú teplo a nepotrebujete ich prekrývať vonkajšou omietkou. Na druhej strane cementové tehly sú lacnejšie, prepúšťajú teplo, potrebujete menej malty, avšak bude ich potrebné na záver natrieť. Kým prvý typ si musia nakúpiť, ten druhý si dokážu v Marial Lou vyrobiť aj sami.

Hlavná sestra nás prevedie cez budúce detské oddelenie. Ešte niekoľko dní a bude hotové.

Oddelenie pre matky je už hotové, moskitiéry nakúpené, pacienti sa môžu nasťahovať.

Na pôrodnej sále prišlo od jej otvorenia v júli 2015 na svet 182 detí.

Do nemocnice zavítal počas našej návštevy aj miestny komisár Tito Sigin. Jeho dôležitosť dokazovala aj prítomnosť vojakov, nemocnica sa na pár hodín stala malou pevnosťou.

Počas nášho stretnutia sme zhodnotili priebeh stavebných prác, pýtali sme sa na bezpečnostnú situáciu v kraji a predostreli sme mu niekoľko tém, v ktorých by sme potrebovali jeho pomoc a podporu (napr. ochrana robotníkov na cestách, príspevok miestnej samosprávy na chod nemocnice a pod.).

Za práčovňou prichádzame k prírodnej čističke odpadových vôd. Spracovanie odpadovej vody je veľmi dôležité nielen z pohľadu hygieny ale taktiež musíme zabrániť zamoreniu podzemných vôd.

A keď už je reč o vode, nad nemocnicou sa týči nádrž s kapacitou 35 000 litrov, do ktorej pumpujú solárne panely vodu z 2 studní, jedna sa nachádza v areáli nemocnice, druhá sa nachádza vo vzdialenosti 540 metrov v buši.  Pod stromom nás nemilo prekvapili juhosudánske včely, a tak sa radšej nepribližujeme.

Na záver prehliadky sme sa porozprávali s doktorom Jimmym, ktorý sa s nami pri západe slnka podelil o svoje skúsenosti v Marial Lou. Prišiel sem v roku 2010,  vtedy tu stáli len jednoduché budovy z hliny a dreva. Po 6 rokoch tu stoja murované budovy, ktoré slúžia stovkám pacientov. Práve dokončujeme novú operačnú sálu, ktorá bude od júna 2016 najmoderenejšou v kraji a možno aj v celej krajine.

Text: Jozef Magda, foto: Jozef Magda, Marián Čaučík