Tri mesiace, tri miesta a nespočetné množstvo zážitkov. Aj tak by sa dalo charakterizovať moje pôsobenie v Etiópii.

Náplň môjho dobrovoľníctva pozostávala predovšetkým z práce s deťmi, nakoľko sme s Líviou, vyučovali angličtinu. Svoje dobrodružstvo sme začali v Maychew, v menšom mestečku obklopenom vrchmi. Na začiatku panovala istá miera nervozity z veľkej neznámej, ktorá predo mnou stála – prostredie, kultúra, ale tiež doposiaľ veľmi neodskúšaná rola učiteľa. Všetka nervozita však opadla už po pár dňoch, s deťmi sme sa naladili na rovnakú vlnovú dĺžku a ja som začal chápať, čo všetko mi tento pobyt môže dať.

Žiaci v Maychew, 2017

Po mesiaci strávenom v Maychew sme sa presunuli do ďalšieho projektu v Alitene. Ide o prekrásnu  vidiecku oblasť, ktorá na rozdiel od vrchmi obklopeného Maychew, sa nachádza už priamo v kopcoch. Hoci deti boli spočiatku trošku hanblivejšie, prekvapila ma ich bezprostrednosť. Každé ráno nás pred bránou čakal „uvítací výbor“, ktorý nás za ruky odprevadil do školy a potom opäť naspäť domov.

Každé ráno nás študenti čakali pred bránou a za ruky odprevadili do školy, 2017

Naším posledným pôsobiskom bolo Mekelle, hlavné mesto regiónu Tigray. Išlo o projekt, ktorý poskytuje pomoc deťom z tých najchudobnejších pomerov. Pôsobenie v predchádzajúcich projektoch ma mala akoby pripraviť na túto poslednú výzvu. Pre tieto deti predstavuje vzdelanie jediný spôsob, ako môžu zlepšiť svoju životnú situáciu, a preto sú nesmierne vďačné za všetko, čo im tento projekt dáva.

Skúsenosti práve z týchto troch mesiacov mi pomohli spoznať inú stránku života, ktorá sa nachádza za hranicami komfortnej zóny.

Vidieť životné situácie ľudí priamo podporovaných projektmi mi poskytlo nový pohľad na vlastné radosti i starosti, a umožnilo tak vnímať veci z inej perspektívy. Naučil som sa, že i niečo tak prosté ako podanie ruky či oslovenie menom dokáže vyčariť úprimný detský úsmev.

Ja spolu s domácim v tradičnom „raya“ oblečení počas sviatku Ashenda, kde sa opierame o palicu, ktorá je súčasťou sviatočného outfitu, a žujeme olivovú vetvičku, ktorá taktiež patrí k outfitu, beloch v tradičnom oblečení bola atrakcia pre domácich

Naučil som sa, ako sa vysporiadať s prílišným pocitom zodpovednosti za výsledky a so spoliehaním sa len na vlastné sily a nahradiť tento postoj väčším spoliehaním sa na Božiu prozreteľnosť a pomoc. Naučil som sa opätovne si všímať malé detaily a nesústrediť sa len na tie „veľké a dôležité“ veci, ale práve naopak, vedieť doceniť maličkosti. Pretože sú to práve tieto maličkosti, ktoré robia každý deň výnimočným.

A hoci som teda mal stráviť tri mesiace vyučovaním angličtiny, nakoniec som to bol ja, kto sa učil.

Nápis na tabuli, prekvapenie, ktoré si pre nás pripravili študenti, 2017

Text a snímky: Marek Noga, 2017

Marek pôsobil tri mesiace na troch projektoch dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (tzv. Vincentky) v Alitene, v Mekelle a Maychew na severe Etiópie. Dobrá novina spolupracuje so sestrami od roku 2011, v súčasnosti v rámci podpory zdravotného strediska pre matky s deťmi v meste Alitena.

Dobrovoľnícky projekt finančne podporil SlovakAid.