Ako rôznofarebné sklíčka pospájané do jedného krásneho celku, ktorý rozoznáme až potom, keď od sklenenej vitráže ustúpime.

Chcem sa s vami podeliť s mojou mozaikou, pretože takto vnímam krajinu, v ktorej som sa na tri mesiace ocitla.

Moja žiačka Etsegent je zlatíčko, ktoré sa učilo poctivo na každú hodinu angličtiny. Práve teraz, keď píšem, mám na stole jej fotografiu, ktorú mi darovala. Priniesla mi ju spolu s farebnými sponkami do vlasov, ktoré mi pripomenuli detstvo.

Etsegent som spoznala, keď som pôsobila ako učiteľka angličtiny v miestnej škole Bethelihem School Maychew. Neskôr mi volala do Aliteny a povedala mi, že jej chýbam, že ma má rada a pýtala sa, kedy ju prídem navštíviť. Dojala ma k slzám a vystihla moment, keď som bola smutná. Veľmi ma potešila. Jej telefonát nebol posledný.

Žiaci z Maychew sa učili rozdiely medzi Slovenskom a Etiópiou, 2017

Keď sme navrhli, že cez víkend pôjdeme na vrch Bokura (3107 m.n.m.), sestra Letteyesus z rehole sestier Vincentiek, u ktorých sme boli ubytovaní, bola skeptická, či to zvládnem. Moja pýcha sa nafukovala s tým, že na Slovensku som pobehala už veľa kopcov. To som ešte netušila, že ma o pár chvíľ na to kňaz so sestrou budú musieť ťahať za ruku a vziať mi batoh, pretože som nevládala.

Zdolať vrch Bokura (3107 m.n.m.) v blízkosti Maychew bol pre mňa ťažký oriešok, 2017

V Alitene bol pre mňa dychvyrážajúci moment, keď sa počas omše zdvihol muž, postavil sa pred oltár so sklonenou hlavou, ľutoval svoje hriechy a žiadal návrat do Cirkvi so sľubom, že sa bude už o svoju rodinu vzorne starať a viac nepodvedie svoju ženu.

Katedrála v Adigrate. Ženy chodia na omše so zahalenými hlavami a sedia vpravo, muži vľavo, 2017

Neznámi ľudia nás pozývali na svadbu, promócie, zúčastnili sme sa dokonca aj pohrebu. Hostili nás pritom ako najlepších priateľov. Pri pohľade na skorú rannú alebo večernú oblohu som videla myriady hviezd. V západe slnka sa kúpali okolité kopce, cesta sa stáčala, stúpala a klesala, cítila som sa nekonečne a vedela som, že všetko má na svedomí Ten, ktorý múdro svet riadi.

Alitena je suchá a hornatá dedina na severe Etiópie. Kvôli ťažkým životným podmienkam je nezamestnanosť v danom regióne veľmi vysoká, 2017

Odnášam si pokoj, vďačnosť za všetko, čo doma mám a považovala som to predtým za samozrejmosť… Práca učiteľov je náročná a nedocenená profesia. Získala som mnoho priateľov, dennodenne som sa učila veci nové: o sebe, iných i sile prírody, ktorá vedela napr. zrušiť vyučovanie, keď sa strhla prudká búrka.

Zistila som, že mám všetko, čo potrebujem a mnohokrát riešim v hlave hlúposti a túžim po malichernostiach. Veď najdôležitejší je práve prežívaný moment, pretože sa už nikdy nevráti, ale môže naveky zostať krásnou spomienkou.

Kávovým ceremoniálom si Etiópčania vedia veľmi pekne uctiť každého návštevníka. Káva sa pije na trikrát. Prvá je najsilnejšia a posledná najslabšia, 2017

Text a snímky: Lívia Šimčeková, 2017

Lívia pôsobila tri mesiace na troch projektoch dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (tzv. Vincentky) v Alitene, v Mekelle a Maychew na severe Etiópie. Dobrá novina spolupracuje so sestrami od roku 2011, v súčasnosti v rámci podpory zdravotného strediska pre matky s deťmi v meste Alitena.

Dobrovoľnícky projekt finančne podporil SlovakAid.