Ako sa klimatické zmeny týkajú Dobrej noviny a v podstate každého z nás?

Zmena klímy nie je len environmentálny problém, má aj svoj humanitárny a rozvojový rozmer, ktorý sa týka najchudobnejších a najzraniteľnejších ľudí na svete. Ľudia žijúci v rozvojových krajinách už teraz pociťujú dopady klimatických zmien najtvrdšie. Zmierniť tieto dopady (napr. veľké a opakované suchá, či naopak záplavy a rozvodnené toky riek) a prispôsobiť sa im je práve pre rozvojové krajiny veľmi ťažké.

Takisto sú prepojené problémy potravinovej bezpečnosti a klimatických zmien. Pre milióny malých farmárov po celom svete zmena klímy znamená predovšetkým zmeny v tom ako a kedy prichádzajú dažde, pričom tieto storočiami zaužívané vzorce sa menia a stávajú sa nepredvídateľnými. To samozrejme robí problémy pri produkcii potravín.

Vyspelé krajiny si vedia viac poradiť a ich vlády sa snažia pomôcť poľnohospodárom, keď vplyvom sucha alebo mrazov prídu o veľkú časť svojej úrody. Rozvojové krajiny sú na tom vhľadom na svoje možnosti podstatne horšie. Preto je pre rozvinuté krajiny – medzi ktoré sa radí aj Slovensko – okrem vlastných opatrení potrebné myslieť aj na pomoc týmto krajinám.

Na svetovom klimatickom summite COP21 sa zástupcovia 195 krajín v decembri 2015 v Paríži dohodli, že rozvinuté krajiny by sa mali do roku 2025 zhodnúť na výške financovania na tento účel, pričom pre potreby a priority rozvojových krajín by mali prispieť sumou 100 miliárd dolárov ročne, pričom vznikne mechanizmus na krytie škôd pre zraniteľné krajiny.

Na klimatickom summite sa delegáti zaviazali tiež udržať zvyšovanie globálnej teploty „výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť k hodnote 1,5 stupňa“. Splnenie tohto záväzku by výrazne znížilo riziko a dôsledky klimatických zmien.

O veľké a nepríjemné prekvapenie sa postaral po roku a pol americký prezident Donald Trump, ktorý 1.6.2017 oznámil, že USA sa stiahnu z Parížskej klimatickej dohody. Vo svojom prejave v “Ružovej záhrade” povedal, že dohoda, ktorá bola uzavretá na klimatickom summite v Paríži v decembri 2015 by prinútila americké firmy a zamestnancov dodržiavať príliš prísne a “divoko neférové” environmentálne štandardy a prisľúbil, že bude stáť pri “ľude Spojených štátov”. “Bol som zvolený, aby som zastupoval občanov Pittsburghu, nie Paríža”, povedal prezident.

Rozhodnutie opustiť dohodu podpísanú zástupcami 195 štátov je silný krok proti rozhodnutiu prezidentov, vlád, aktivistov, zástupcov firiem aj predstaviteľov cirkví. Parížska dohoda mala spojiť svetovú komunitu v úsilí zmierniť rast globálnej teploty pričom USA sú druhý najväčší znečisťovateľ a producent emisií.

Aj vatikánski lídri boli z rozhodnutia odstúpiť od Parížskej dohody sklamaní, zvlášť keď tento krok prišiel iba niekoľko dní po stretnutí prezidenta Trumpa s pápežom Františkom, na ktorom mu Svätý otec odovzdal svoj list Laudato si so silným akcentom na starostlivosť o planétu.

“Toto je niečo, čo sme dúfali, že sa nestane” povedal kardinál Peter Turkson, vedúci vatikánskej delegácie, ktorá podporovala prijatie parížskej dohody. “Niektoré otázky by nemali byť politizované. Klíma predstavuje globálne spoločné dobro, ktoré nie je obmedzené na žiadnu krajinu.”

Turkson je kardinál pochádzajúci z Ghany a vedie vatikánske dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj, ktoré sa venuje témam ako ekológia a sociálna spravodlivosť, je jedným z najbližších spolupracovníkov pápeža Františka.

Spojené štáty sú na prvých priečkach najväčších znečisťovateľov a producentov emisií CO2, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene. Súčasná administratíva nepodporuje zmeny, ktoré by viedli ku globálnym zmenám smerom ku obnoviteľným zdrojom energie. Je to tak napriek tomu, že je čoraz viac dôkazov o tom, že zmena klímy už ohrozuje amerických občanov: veľké suchá v Kalifornii a Texase, silné búrky a hurikány.

V posledných týždňoch sme cez naše médiá sledovali dôsledky hurikánov Harvey a Irma a modlili sa za ľudí, ktorí nimi boli zasiahnutí. Odpoveď na otázku, či klimatické zmeny prispeli k týmto katastrofám, žiaľ je, že pravdepodobne áno. Klimatické zmeny znamenajú aj teplejšiu vodu v oceánoch aj vlhejší vzduch. Cez obidve tieto skutočnosti sa hurikány ako Harvey alebo Irma stávajú intenzívnejšími.

Keď zažívame katastrofy ako sú hurikány a vidíme spúšť, ktorú nechávajú, našou najlepšou odpoveďou je láska cez modlitbu a akciu. Môžme sa rozhodnúť chrániť nielen obete súčasných hurikánov, ale aj tých, ktoré prídu v budúcnosti. Príležitosť na to nám dáva aj iniciatíva “Čas pre stvorenstvo”.