Program púštneho poľnohospodárstva Furrows in the Desert na severe Kene ponúka Turkancom dobre fungujúcu alternatívu živobytia alebo doplnok k ich pastierskemu spôsobu života. Komunita misionárov sv. Pavla Apoštola a Márie, Matky Cirkvi (MCSPA), ktorá ho realizuje pod záštitou Katolíckej diecézy Lodwar, je v tejto oblasti dobre známa. Ako vyzerá deň študentov a študentiek v školiacom centre, keď sa rozhodnú do tohto programu zapojiť? Zažila som na vlastnej koži :).
Je šesť hodín ráno a čakám na agronóma Steva, aby sme spolu išli do školiaceho centra. Hoci to nie je ďaleko a rada chodím pešo, pôjdeme autom. Je to rýchlejšie. Nepatrím medzi ranné vtáčatá, ale ak sa mi podarí privstať, tak mám veľmi rada svieži ranný vzduch a spev vtákov. A v horúcej Turkane sa oplatí užiť si svieže rána :).
Prichádzame na spoločné ranné stretnutie. Študenti a učitelia nás už čakajú. Počas krátkej návštevy centra po mojom príchode do Loburu sme sa už videli, ale až teraz máme príležitosť sa vzájomne predstaviť a povedať si, čo nás dnes čaká. Študenti a študentky, ktoré stretávam, patria do tretej a zároveň poslednej skupiny, ktorú v rámci nášho projektu školíme.
Dnešnou rannou skupinovou aktivitou je príprava kompostu. Študenti sa rozdelili do dvoch skupín. Nasledujúce dve hodiny zakladali nové kompostovisko. Každá skupina na opačnej strane farmy. Po vypočítaní správnych rozmerov pomocou lopaty sa plocha navlhčila a začali na ňu striedavo ukladať suché rastliny a navážať hnoj od miestnych pastierov. Kompostovisko priebežne mokrili. Pri tejto aktivite ma zaujali dve veci: lopata vie poslúžiť aj ako meter, nakoľko viac ako 95 % študentov nevie čítať, písať ani počítať; a prepájanie pastierskeho spôsobu života s farmárčením. Hnoj z vlastného stáda poslúži ako dôležitá súčasť kompostu, ktorý je nevyhnutný na skvalitnenie miestnej pôdy a zdroj výživy pre rastliny. V centre boli už viaceré kompostoviská v rôznom štádiu zretia. Mohla som si k nim privoňať a podľa vône zistiť, kedy je kompost pripravený :).
V kuchyni študentov po skončení rannej aktivity už čakal pripravený bylinkový čaj. Veru aj iný jedálniček je súčasťou premeny z pastiera na farmára. Je potrebné sa priučiť novým chutiam a možnostiam, ktoré nové druhy zeleniny ponúkajú. Občas to býva náročné.
Aj tretia skupina študentov a študentiek býva počas 5-mesačného trvania kurzu v školiacom centre. Vedľa farmy majú ubytovanie, spoločnú kuchyňu a priestor na stretávanie. Iba na dva týždne uprostred kurzu odišli domov za svojimi rodinami. Vtedy si začali pripravovať aj svoju budúcu farmu – vyčistili jej priestor, pripravili pôdu a kompost a porozmýšľali nad výberom svojich asistentov či asistentiek.
Cestou z kuchyne sa zastavujeme v produkčnej škôlke stromčekov. Ráno sme už prechádzali okolo mladých stromov annony a jej ovocie som po prvýkrát len pred pár dňami ochutnala u filipínskych sestier v mestečku Kaleng. Nielen o stromčeky annony, ale aj o stromy ďalších druhov ovocia sa učia študenti v centre starať. Neskôr si ich budú môcť vysadiť vo svojich farmách, kde budú pôsobiť ako vetrolamy a o pár rokov poskytnú farmárom aj príjemný chládok.
Po raňajkách pokračujú študenti individuálnymi praktickými aktivitami na pridelenom políčku. Medzi pridelenými políčkami po dvoch až štyroch týždňoch rotujú, aby sa priučili starostlivosti o rozličné rastliny pestované tak v otvorenom priestore, ako aj v tieniacom stane. Medzi aktivitami prevládajú starostlivosť o kvapkový zavlažovací systém, odstraňovanie buriny, ochrana rastlín, príprava pôdy, siatie, zber úrody a pod. Otvorené políčka študentov sú zväčša rozdelené na štyri časti, teda pestujú v nich najmenej 4 rastliny na princípe kontinuálnej produkcie. Znamená to, že každá z týchto štyroch rastlín je v inej fáze rastu a vývinu – výsadba, kvitnutie, zber plodov a príprava pôdy. Tento prístup umožňuje rotáciu rastlín a minimalizuje sa ním aj riziko chorobnosti rastlín a napadnutia škodcami. Ak farmári a farmárky uplatňujú kontinuálnu produkciu neskôr na svojich farmách, zabezpečia si tak, že každý mesiac majú nejakú plodinu na jedenie pre svoje rodiny. Okrem toho im to uľahčí aj prípravu pôdy na ďalšie sadenie, nakoľko nemusia naraz pripravovať na výsadbu celú svoju farmu, ale iba jej časť, čo je aj fyzicky menej náročné. Ďalšiu hodinu až dve prechádzam políčka a trávim v rozhovore s jednotlivými študentami.
Pred obedom stíhame ešte skupinovú prednášku o pestovaní paradajok v tieniacom stane, ich uväzovaní a vylamovaní výhonkov.
Po nevyhnutnej poobednej prestávke kvôli horúcemu slnku sa všetci stretáme v triede. V školiacom centre prevažuje na 90 % praktická výučba prácou na farme, doplnená dvakrát do týždňa teóriou o púštnom poľnohospodárstve. My sme si tentokrát počas teoretickej hodiny zopakovali starostlivosť o paradajky a používanie rôznych farmárskych nástrojov na strihanie a rezanie. Hodina bola zábavná a myslím, že po celom dni sme si už celkom dobre so študentami rozumeli. Určite aj vďaka šikovným a trpezlivým učiteľom, ktorí nám pomohli prekonávať jazykovú bariéru. Bol to skvelý deň!
Prečítajte si aj naše predošlé články O tri mesiace budú mať svoju vlastnú úrodu a Fotografie z projektu Púštneho poľnohospodárstva v Keni o projekte Púštneho poľnohospodárstva v kenskej Turkane, ktorý od júla 2023 do júna 2025 realizujeme z prostriedkov oficiálnej rozvojovej spolupráce SR. Z programu SlovakAid sme naň získali dotáciu takmer 200-tisíc eur a z koledníckej zbierky Dobrá novina sme ho podporili sumou viac ako 20-tisíc eur.
Pripravila: Darina Maňurová
Fotografie: Dobrá novina, 2024
Uverejnené: 1. 4. 2025
