Všetky organizmy na zemi žijeme v úzko prepojenom spoločenstve. Navzájom sa ovplyvňujeme (kto neverí, nech si prečíta nielen tento ale aj články z predchádzajúcich dní) a vytvárame vzácny ekosystém. A to práve/aj v našich domácnostiach. Poďme sa dnes rozprávať o niektorých významných častiach tohto celku bližšie.

„Zdráhame sa uznať, že fungovanie prirodzených ekosystémov je ukážkové: rastliny syntetizujú živiny, ktoré živia bylinožravce; tými sa zasa živia mäsožravce, ktoré poskytujú dôležité množstvo organického odpadu, ktorý dáva priestor novej generácii rastlín. Naopak, priemyselný systém na konci výrobného a spotrebného cyklu nevyvinul schopnosť absorbovať a znova využiť odpadky a zvyšky.“ (LS 22)

Viete, že:

…stromy sú najdlhšie žijúce organizmy na svete? 

“Stromy sú pre našu planétu dôležité najmä preto, že nám pomáhajú dýchať. Jeden strom môže za rok prefiltrovať zo vzduchu až 27 kilogramov škodlivín. Zároveň jeden dospelý strom dokáže celý rok zásobovať kyslíkom štvorčlennú rodinu.” (z knihy Zachráň svoju planétu) Napríklad amazonský dažďový prales produkuje viac ako 20 % kyslíka celej planéty a napriek tomu za posledných 50 rokov bolo vyklčovaných až 17 % rozlohy pralesa (National Geographic).

Tip: zasaďte strom/y! (samozrejme na miestach, kde je to dovolené)

Pre inšpiráciu ponúkame video Muž, ktorý sadil stromy a príbeh muža z Indie, ktorý 40 rokov sadil stromy. Alebo aspoň recyklujte papier. Napríklad papierové obaly z čajových vrecúšok sú vynikajúcimi papierikmi na poznámky. 

…najdôležitejším organizmom na Zemi je včela? 

Až 70 % poľnohospodárstva je závislé na opeľovaní včelami. Keby niet ich, nemáme okrem medu aj mnoho iných potravín: ako broskyne, kávu, mandle, avokádo, jablká a iné veci.

Tip: zasaďte kvety, ktoré včely obľubujú

Muškáty, orgován, levanduľu, slnečnice, rozmarín… Kupujte med od lokálnych včelárov. Nepoužívajte príp. eliminujte postreky a chemikálie v záhrade.

…upravené trávniky a záhrady zaberajú plochu veľkú ako Španielsko a Veľká Británia dohromady? 

Práve divoké poľné lúky sú domovom mnohých tráv, kvetov, húb, chrobákov a iných živočíchov. Vrátane včiel! Tieto lúky tvoria potravu a zároveň ju pomáhajú vytvárať – zabezpečujú tým rovnováhu ekosystémov. 

Tip: nechajte časť záhrady rásť nadivoko. Vráti sa vám to v podobe záhradky plnej života. 

A keď už ste na nejakej lúke, netrhajte kvety. Radšej kúpte tie s koreňmi a črepníkom, keď chcete niekoho obdarovať. 

„Na druhej strane nám svätý František, verný Svätému písmu, navrhuje, aby sme prírodu chápali ako nádhernú knihu, v ktorej k nám hovorí Boh a odovzdáva nám niečo zo svojej krásy a dobroty: „Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (Múd 13, 5) a „jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí“ (Rim 1, 20). Preto chcel, aby v konvente vždy jedna časť záhrady zostala neobrobená, aby tam rástli divé rastliny – a všetci, ktorí ich budú obdivovať, mohli pozdvihnúť svoju myseľ k Bohu, pôvodcovi všetkej krásy. Svet je niečím viac než iba problémom na riešenie; je radostným tajomstvom, ktoré kontemplujeme v radosti a chvále. “ (LS 12)

…jedným zo zaujímavých trendov posledných desaťročí je tzv. permakultúra?

“Permakultúra je úspešný prístup k navrhovaniu vysoko produktívnych trvalo udržateľných záhrad, balkónov, ovocných sadov, parkov, lesov či fariem, ale aj celých ľudských usadlostí, obcí, sídlisk a miest. Kombinuje štruktúry, rastliny, zvieratá a ľudí tak, aby sa využili ich vrodené prirodzené vlastnosti a schopnosti.” Zjednodušene sa aj hovorí, že je to záhrada, ktorá žije svojím vlastným životom a pritom prináša ovocie. Viac o tomto prírodne-blízkom životnom štýle a hospodárení nájdete na TEDx, príklad zo Slovenska na webe Lifereset.sk.

Tip: okrem toho, že si môžete sami vyskúšať tento typ zahradníčenia, doporučujeme sa následne z takejto záhrady tešiť. Vytvorte si v nej svoj pohodový kútik. Len tak si doň sadnite a obdivujte krásy stvorenstva.

No a nezabudnite si tam prečítať aj celú Laudato Si´ encykliku. 

…Dobrá novina podporuje projekt organických komunitných záhrad v Keni? 

Jarumalskí misionári sa spolu s lokálnou komunitou rozhodli, že starostlivosť o životné prostredie je najlepším nástrojom na prevenciu i boj s potravinovou neistotou či zmenou klímy. Vo svojej záhrade neďaleko Nairobi pestujú rôzne druhy zeleniny a ovocia, majú farmu s králikmi, prasiatkami, kravami, včelami. Všetko, čo farma vyprodukuje, na nej aj zúžitkujú: od exkrementov až po sladké plody práce.

Niektoré potraviny pestujú hydroponickým spôsobom, kde spotrebúvajú minimum vody (viac o hydropónii). Aplikujú aj vermikompostovanie. A ako hnojivá im slúži kompost či tekuté i tuhé exkrementy od zvierat. Pesticídy či iné chemikálie nepoužívajú.

Farme sa darí ísť príkladom, čo všetko je možné, keď sa chce natoľko, že Jarumalci vymysleli nadväzujúci projekt. Komunity z regiónu Samburu prichádzajú do Nairobi učiť sa ako takto efektívnejšie farmárčiť. Následne zriaďujú komunitné záhrady vo svojich lokalitách: farnosti Barsaloi, Lodungokwe a Tuum. Činnosť komunity môžete sledovať aj na Facebooku.

Tip: skúste si vypestovať vlastnú zeleninu či ovocie. Zaručujeme, že ich chuť bude iná, ako tých z obchodu. 

Tiež si môžete vyrobiť vlastný kompost v záhrade či zadovážiť kompostér do bytu. Aj ten s dážďovkami.

„Ako je každý organizmus dobrý a obdivuhodný sám o sebe, pretože je Božím stvorením, to isté platí aj o harmonickom celku organizmov v určitom priestore, ktorý funguje ako ekosystém. Aj keď si to neuvedomujeme, naša existencia závisí od tohto celku. “ (LS 140)

Ak nechceme narúšať, ale prispievať k rovnováhe nášho životného prostredia, to najdôležitejšie je nečakať a hneď začať – a samozrejme začať od seba. Jedno čínske príslovie hovorí, že najlepší čas na zasadenie stromu bolo 20 rokov dozadu. Druhý najlepší čas je práve teraz. A uvedomenie si, kde v tomto komplexnom systéme máme to svoje miestečko, nám pomôže väčšiu a radostnejšiu chuť sa oň aj starať. 

SPÄŤ NA LAUDATO SIʼ TÝŽDEŇ