Epifánia je sviatkom svetla, ktoré nepostavíš pod mericu – i keby ňou bola priestranná gotická katedrála.

Myšlienkové jadro sviatku Epifánie je pevné, preto unesie veľkú variabilitu stvárňovania. V symbolickej rovine je Epifánia tematizovaná až troma spôsobmi: poklonou mudrcov, zázrakom v Káne galilejskej a krstom v Jordáne. My sa obmedzíme na prvú z tém – aj tá je veľmi bohatá a už od dávnych čias otvára veľký priestor pre hravé dotváranie.

Scénu príchodu a poklony mudrcov zachytáva evanjelista Matúš veľmi úsporne. Jej jadrom je prekročenie hebrejského horizontu smerom – či skôr všetkými smermi – k ostatným národom. Je to sviatok silnejúceho, šíriaceho sa svetla, preto bolo zvykom sláviť ho v čase slnovratu. Tí, ktorí prešli ku Kristovi od uctievania zbožštených prírodných síl, zapojili s nimi spojené zvyky do nového slávenia.

Hviezda a vnútri jasličky

Fázy dejinného pohybu vrámci kresťanstva si možno predstaviť aj takto: keď kresťania vyšli z katakomb, začali sa stretať v domoch, neskôr si postavili chrámy, a z tých vyšli hlásať radostnú zvesť von, na námestia a ulice. Treba dodať, že v realite sa spomenuté fázy prekrývajú, a v čase prenasledovania boli aj protipohyby – vrátane návratu do katakomb.

Jednako, práve Epifánia je sviatkom svetla, ktoré nepostavíš pod mericu – i keby ňou bola priestranná gotická katedrála. Preto máme v koledníckej tradícii hravé momenty, čarujúce s veľkosťou: na jednej strane zmenšené jasličky alebo aj celý chrám, ktorý sa zmestí do rúk jednému človeku. Na druhej strane, koledníci v postavách mudrcov vystupujú v životnej veľkosti – a z tejto perspektívy ide vlastne o najväčší betlehem.

Kostolík s využitím drapérie

O trase mudrcov vieme z Písma len to, že kráľa, ktorému sa chceli pokloniť, hľadali v Jeruzaleme. Keď ho tam nenašli, počúvli znalcov písma a vydali sa do Betlehema. Pri stretnutí nepodozrievali Herodesa zo zlých úmyslov, ale neskôr počúvli boží pokyn, ktorý dostali vo sne a tak sa zlému kráľovi vyhli. Predtým sa odohralo kľúčové: videli dieťa s Máriou a obdarovali ho vzácnymi darmi. Nešli jednoducho tam a naspäť, ale pri návrate obišli Jeruzalem, čím opísali kruhový pôdorys – skutočnosť, o ktorú sa opiera nielen zvyk koledníkov obísť dedinu, ale aj slávnostné adventy kráľov prechádzajúcich okolo hradieb.

A hviezda? Najskôr mudrci o nej rozprávajú v minulom čase, že ju videli. Potom evanjelista píše, že išla pred nimi – hviezda im ukáže budúcnosť, smer k cieľu. Napokon sa dozvedáme, že hviezda stojí: vrchol jej žiarenia je v prítomnosti. Toto zastavenie je znak nájdenia Mesiáša. Pohyby hviezdy sú opísané tak, že otvárajú možnosť dialógu o hviezde: napríklad, niekto z mudrcov ju zbadá skôr a správu odovzdá ostatným. Iný si ju nestihne poriadne všimnúť, ale tretí dosvedčí: ja som ju videl... Hviezda vystupuje v betlehemských hrách ako rekvizita upevnená na vrchu palice, a tak sa s kráľmi ľahko môže hrať na schovávačku – ako keď koledníci nasledujú toho, kto nesie hviezdu vŕškami a dolinami.

Biblia nehovorí, čo sa s hviezdou stalo potom ako splnila svoju úlohu. Ľudia si to však predstavovali a po stáročia príbeh poklony mudrcov domýšľali. Uvažovali takto: čo znamená, že hviezda zastala? Maliari často ukazujú, že svetlo vychádza z jaslí alebo z tvárí Ježiša a Márie. Na trojrozmerných zobrazeniach ako sú betlehemy sa ustálilo zobrazenie kométy s rozstrapkaným chvostom akoby zastavenej na oblohe, kde je nielen znamením, ale aj zdrojom svetla.

Nevieme dokázať, ako to bolo, no z dejín kultúry je zrejmé, že už v prvom tisícročí sa tradovala odpoveď na otázku, čo sa stalo s hviezdou. Bola to veľmi racionálna odpoveď: stalo sa, že hviezda spadla, tak ako na zem dopadajú meteority. Avšak okrem potreby logického vysvetlenia tu bola aj potreba srdca. Preto dávna trasa pútnikov do Svätej zeme predpokladala aj zastavenie pri špecifickej relikvii – bola ňou cisterna s vodou, kam podľa tradície hviezda padla.

A čo sa stalo s darmi? Možno ich Jozef s Máriou použili na cestu do egyptského exilu, no biblia o tom nehovorí. Podstatné je posolstvo štedrosti voči núdznym, ale aj veľkorysá odpoveď Bohu na jeho príchod v podobe dieťaťa. Preto pri napodobovaní konania kráľov koledníci prinášajú dary k jasliam. Ako dodnes v Oriente, v prvých storočiach kresťanstva sa aj na Západe Epifánia slávila spolu s Vianocami – španielska tradícia osláv príchodu Krista obdarúvaním sa rozvíjala v logike tejto väzby: namiesto Ježiška nosia Španielom darčeky traja králi.

V slovenskej, ale i poľskej a maďarskej tradícii nastupuje hravá výmena úloh. Nie ľudia prichádzajú k jasličkám, ale koledníci prinášajú jasličky k nim. Premena nie je samoúčelná: Kristov príchod je dar pre všetkých ľudí. Za to navštívené domácnosti symbolicky obdarúvajú koledníkov.

Koleda v dome

A králi? Tí tajomní králi, či mudrci oddávna podnecovali predstavivosť. Kým boli, odkiaľ prišli a čo urobili so svojou skúsenosťou po návrate domov? Mudrci mali svoju minulosť v prorockom 72. žalme (ten s responzóriom Budú sa Ti klaňať, Pane, všetky národy sveta), ktorý potvrdzoval ich vznešený pôvod, a tak sa stali vzorom pre budúcich kresťanských kráľov. Zároveň sa do priameho súvisu s nimi dávala existencia legendárneho kráľa-kňaza Jána a kresťanov v hĺbke afrického vnútrozemia. Mudrci sú obrazom širšej než hebrejskej a gréckej múdrosti. Ich múdrosť sa opiera o astronomické znalosti a o bohatstve svedčia vzácne dary. Astronómia si oddávna kládla prastarú otázku: čo nám Boh hovorí prostredníctvom nebeských úkazov?

Stredovek biblickú informáciu o kráľoch rozvinul v súlade so svojím chápaním svetskej múdrosti, v ktorej svetský učenec mal byť majstrom všetkých vied – aj alchýmie: králi, ktorí prinášajú zlato, ho azda vedia aj vyrobiť a možno poznajú aj elixír mladosti: veď učenosť sa spájala s vysokým vekom prežívaným v dobrej fyzickej kondícii...

Hoci stredoveké špekulácie zanechali stopy v dejinách kultúry, sami neboli súčasťou kresťanského učenia – veď mudrci sa vydali na cestu práve preto, že poznali svoje limity. Písmo nám odkrýva, že nevedeli kam ich hviezda povedie, ani nečítali Herodesove myšlienky. Keby si vystačili s ľudskou múdrosťou, neboli by opustili svoju zem, aby hľadali Boha, múdrosť, večný život a kráľovstvo.

Niektoré podrobnosti poklony troch kráľov sa stali súčasťou tradície, hoci nepochádzajú z Evanjelia. Napríklad mená Gašpar, Melichar a Baltazár. Vymenovanie mudrcov naznačuje aj, že vo väčšine kresťanských tradícií sa ich symbolický počet sa ustálil na troch – zrejme podľa troch druhov darov. Sýrska a arménska tradícia spomínajú poklonu dvanástich kráľov, no písmo neudáva nijaký počet, preto koledníkov, ale i samotných predstaviteľov kráľov môže byť viac.

Piati králi - voľný prístup k číselnej symbolike

V najstarších zobrazeniach si bývajú podobní a rovnako starí. Neskôr myšlienka, že Mesiáš prišiel pre ľudí každého veku vyústila do predstavy starca, dospelého muža a mladíka. Ale chcelo to ešte vyjadriť, že spása prišla k národom všetkých rás. Tak byzantsky bronzová pleť tváre jedného z kráľov postupne tmavla a po prenikaní moreplavcov do afrického vnútrozemia ju doplnila aj černošská fyziognómia. Krátko po objavení Ameriky maliar trojkráľovej poklony zachytil na obraze klaňania kráľov brazílskeho Indiána. Uvedené príklady z dejín obrazovej kultúry nám pripomínajú, že téma troch kráľov otvára priestor pre aktívnu účasť koledníkov iných národov a rás. V našej ľudovej tradícii, ktorá bola etnicky homogénnejšia, sa ľudská rozmanitosť vyjadrovala líčením a vymysleným cudzím jazykom – aj to sú, pravdaže, ludické prvky.

Aj do našich krajov prenikol chýr, že jeden kráľ bol čiernej pleti

Je pozoruhodné, že najstaršou uctievanou stopou biblickej udalosti bola hviezda. No keď sa uskutočnilo prenesenie relikvií z Milána do Kolína, uctievanie sa prenieslo na telá mudrcov. Prenesenie nebolo významovo bez súvisu so sídlom cisára Rímskej ríše, veď králi boli vzorom pre cnostného panovníka. Ale vznešený ideál, predstavovaný mudrcmi, nebol viazaný len na šľachtu.

Zmena poriadku, ktorá nastala príchodom Krista hlásala, že dieťa je kráľ – na tomto základe kresťanstvo integrovalo aj starý pohanský sviatok losovania o to, kto z prostých ľudí sa v čase saturnálií symbolicky stane kráľom na ďalší rok. V súvislosti s tým vznikol vo Francúzsku známy koláč kráľov – kráľovský titul vyhrával ten, kto v svojom koláči našiel bôb alebo hrášok. Za Francúzskej revolúcie obľúbený koláč kráľov premenovali na koláč slobody, ale zmena sa neujala – aj prostí občania chceli byť aspoň chvíľu kráľmi, také je už čaro hry. Rozviňme teda, čo nám príbeh troch kráľov ponúka a zahrajme si ho!

Autor: Anna A. Hlaváčová (text vznikol vrámci projektu APVV-15-0526 "Téma troch kráľov v umení Slovenska")