Počas môjho pobytu som okúsila ako dedinský tak i mestský život. Ako už býva zvykom, na dedine sa každý s každým poznal, a ak aj náhodou nepoznali, aj tak sa zastavili na kus reči či aspoň zdvorilú konverzáciu na tému, ako ide život. V meste, v ktorom počas pobytu pribúdalo mnoho migrantov z rôznych častí Etiópie, bola skôr v popredí ostražitosť voči zbytočnému pohybu na ulici.
V naoko pustých horách sa nachádzal môj dočasný domov – Alitena. Netrvalo ani 3 dni, kým sa deti naučili moje meno a v momente, ako som opustila dom sestier vincentiek, som ho počula zo všetkých možných zakutí. Mnohokrát mi aj trvalo, kým som zbadala dievčatko, ako mi máva spomedzi skalísk na neďalekej hore očakávajúc moju odpoveď zamávaním.
Priznám sa, môj prvý dojem bol menší šok a zároveň ľútosť, v akých podmienkach ľudia žijú po niekoľko generácií. Domčeky majú veľmi jednoduchú architektúru. 1 či 2 izby. Toaleta či akékoľvek súkromie v zátiší blízkeho stromu či kríka. Kuchynku tvoril malý sporáčik na uhlie. Prenájom takéhoto domčeka stojí v prepočte asi 10 eur na mesiac, avšak vzhľadom k miestnym podmienkam a vybaveniu domčeka je cena primeraná.
Pre porovnanie, v meste Mekelle sa mesačný prenájom 1 izby môže vyšplhať až na 40 eur. Dôvodom je migrácia mnohých ľudí do mesta za prácou. Mnoho mladých ľudí sa snaží emigrovať do Saudskej Arábie či Líbye. Vedie ich vidina lepšieho zárobku a krajšieho života. Ich príbehy však často nekončia tak, ako si predstavovali, niekedy, žiaľ, aj tragicky.
Narodiť sa v Alitene znamená vyrastať v horách, v prachu medzi zvieratami, často v chudobe. Ľudia sa živia najmä chovom dobytka. Život je tu o čosi ťažší, no jeho vnímanie o čosi jednoduchšie. Čas strávený v Alitene mi ukázal zložitosť nášho uponáhľaného spôsobu života. Uvedomila som si, čo je skutočne nevyhnutné pre život a bez čoho sa zaobídem.
Na druhej strane, jednoduché vnímanie života môže znamenať aj to, že ľudia sa nebudú snažiť o zmenu. V mysli mám mnoho otázok, ktoré zostali naďalej nevypovedané. Asi nemusím všetko chápať. Učím sa prijímať ľudí a rešpektovať ich rozhodnutia. Mojou snahou bolo pomôcť, ako som vedela.
Text a foto: Simona Lukovičová
Dobrovoľnícky pobyt u sestier vincentiek v Mekelle a Alitene na severe Etiópie bol realizovaný z prostriedkov SlovakAid.
