História Južného Sudánu

Sudán získal svoju nezávislosť spod britsko-egyptskej nadvlády v roku 1956.

Už prvé roky nezávislosti sa niesli v znamení bojov za nezávislosť južnej časti krajiny od centrálnej vlády v Chartúme. Separatistická frakcia pod názvom Anya Nya viedla boje až do roku 1972, kedy tzv. Dohodou z Addis Abeby získala južná oblasť určitú formu autonómie.

Obdobie mieru netrvalo dlho, od roku 1983 začína prezident Gaafar Nimeiry zavádzať násilnú islamizáciu celej krajiny s celoplošným uplatňovaním islamského práva šaría a ruší dovtedajšiu autonómiu južných regiónov.

Toho istého roku 1983 vypukli ďalšie ozbrojené boje s cieľom získať nezávislosť pre nemoslimský juh. Proti centrálnej vláde tentokrát už nebojovali jednotky Anya Nya, ale novozaložené ľudovo-oslobodzovacie hnutie SPLM/A (The Sudanese People´s Liberation Movement/Army).

Počas druhej občianskej vojny v rokoch 1983 – 2005 prešla krajina výraznými politickými zmenami, keď bol prezident Nimeiry v roku 1985 zosadený a o štyri roky v roku 1989 sa prostredníctvom vojenského prevratu ujíma moci Umar al-Bašir, ktorý v krajine vládne dodnes. Počas dvoch desaťročí bojov zahynuli 2 milióny ľudí, z toho iba 55-tisíc vojakov.

Za víťaza 2. občianskej vojny možno pokladať SPLM/A, pretože Komplexnou mierovou dohodou z roku 2005 získali južné regióny opätovnú autonómiu na 6 rokov, dostali možnosť zriadiť vlastnú regulárnu armádu a vláda v Chartúme prestala uplatňovať šáríu na juhu krajiny, kde prevažuje kresťanstvo a animizmus. Od roku 2005 do 2011 teda možno hovoriť o 1 krajine, kde sa však uplatňovali 2 systémy.

Súčasťou dohody z roku 2005 bolo obdobie 6 rokov autonómie, na konci ktorého sa v januári 2011 uskutočnilo referendum o otázke zotrvania juhu v jednotnom Sudáne. Za samostatnosť sa vyjadrilo drvivých 98,83 % voličov, v nadväznosti na tento plebiscit tak vznikol po prvýkrát v histórii samostatný Južný Sudán dňa 9. júla 2011 a stal sa najmladšou krajinou sveta.

Šesť rokov nezávislosti

Krajina dnes, 9. júla 2017, oslavuje šesť rokov svojej samostatnosti.

Od dlho očakávanej nezávislosti sa očakávalo mnoho. 9. júl 2011 predstavoval historickú udalosť nielen pre obyvateľov Južného Sudánu či obyvateľov okolitých krajín, za tento okamih bojovali dve generácie Juhosudáncov. V tento deň by ste na titulkoch novín po celom kontinente márne hľadali inú udalosť.

Žiaľ, samostatnosť nepriniesla krajine a jej obyvateľom dlho očakávaný pokoj, po období zjednotenia voči vonkajšiemu nepriateľovi sa tentokrát dostávajú do popredia lokálne konflikty, etnické rozdiely a boj o moc a nerastné bohatstvo.

V decembri 2013 obvinil prezident Salva Kiir (kmeň Dinka) viceprezidenta Rieka Machara (kmeň Nuer) z prípravy štátneho prevratu a prepustil ho z úradu, čo malo za následok ďalšie násilnosti medzi prívržencami zástupcov dvoch najmocnejších etnických skupín v krajine. Vlnu nových násilností a chaosu neupokojila ani mierová dohoda z augusta 2015, odkedy sa bezpečnostná situácia v krajine neustále zhoršuje.

Aktuálna situácia v krajine

3,7 mil. obyvateľov z celkovej populácie 12,5 mil. bolo kvôli nepokojom nútených opustiť svoje domovy, mnohí sa pravidelne stávali obeťami krádeží a lúpežných nájazdov, či boli postrelení pri práci na poli, keď sa ocitli uprostred prestrelky medzi rebelmi a vládnymi jednotkami.

Približne polovici z nich sa podarilo ujsť do okolitých krajín, do Sudánu, Etiópie, Kene a Ugandy. (Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti - IPC, máj 2017, zdroj: http://bit.ly/2rG8ZJo)

V čase pretrvávajúceho sucha, nepravidelných dažďov a absentujúcej poľnohospodárskej produkcii sa tak veľká časť obyvateľstva stáva závislou od potravinovej pomoci zo zahraničia.

Údaje Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN (OCHA) z apríla 2017 hovoria o 4,9 mil. obyvateľov (takmer 40 %) trpiacich na nedostatok potravín. Z toho je 1 milión detí podvyživených, akútne dokonca 250-tisíc. (OCHA, apríl 2017, zdroj: http://bit.ly/2piTF8b)

Z odhadov IPC možno usudzovať, že situácia sa v blízkej dobe nezlepší (oranžová predstavuje nedostatok potravín, červená akútnu potravinovú krízu):

Máj 2017 a odhad na júl 2017, zdroj: http://ipc-globalalert-issue8.squarespace.com/

Vážnosť situácie sťažuje aj nedostatočná infraštruktúra, katastrofálna kvalita ciest, ktoré sú počas obdobia dažďov ťažko zjazdné. Juhosudánska vláda súčasne čelí obvineniam, že údajným nedostatkom finančných zdrojov na zabezpečenie potravinovej pomoci pre svojich obyvateľov len zakrýva nákup zbraní zo zahraničia pre boj proti rebelom.

Poskytovatelia potravinovej pomoci jej taktiež vyčítajú, že bráni vstupu potravinových konvojov na územia ovládané opozičnými jednotkami.

Masívnym presunom obyvateľstva sa mení demografické zloženie mnohých federatívnych štátov a do budúcnosti môže znamenať ďalšiu destabilizáciu krehkých vzťahov medzi početnými etnickými skupinami v krajine.

Spolupráca Dobrej noviny v Južnom Sudáne

Po prvýkrát navštívil Sudán riaditeľ Dobrej noviny Marián Čaučík v roku 1998 na pozvanie rakúskej organizácie Dreikönigsaktion (DKA), v čase, keď krajinou zmietala občianska vojna a hladomor.

V tom istom roku Dorbrá novina podporila svoj prvý projekt v diecéze Rumbek s cieľom pomôcť obyvateľom a rodinám diecézy v čase hladomoru. Spoločne s koledníkmi s rakúskej diecézy Salzburg pripravili slovenskí koledníci advokačnú kampaň Mier pre Sudán s požiadavkou ukončiť občiansku vojnu v krajine.

V ďalších rokoch sa južný Sudán stal jedným z ťažiskových regiónov pomoci Dobrej noviny. Cez diecézu Rumbek a miestnu organizáciu Arkangelo Ali Association podporila Dobrá novina viaceré vzdelávacie projekty pre mládež a učiteľov v rámci diecézy Rumbek a Nemocnicu Nepoškvrnenej Panny Márie v Mapourdite a Nemocnicu sv. Františka z Assisi v Marial Lou.

Odpoveďou Dobrej noviny na aktuálnu situáciu je príspevok vo výške 40 000 EUR na nákup a distribúciu potravinových balíčkov pre 1 810 domácností v 10 najviac postihnutých farnostiach Diecézy Rumbek. Distribúcia prebehne v mesiacoch júl a august.

Dobrá novina tak nadviaže na prvú fázu distribúcie potravinovej pomoci pre Diecézu Rumbek, ktorú v máji a júni 2017 finančne podporili štyri organizácie z Rakúska a Nemecka (Caritas Graz-Seckau, PMD Rakúsko, Kindermissionswerk z Nemecka a Sign of Hope) celkovou sumou 165-tisíc EUR.

Počas dvoch mesiacov distribuovala diecéza približne 49-tisíc kg kukurice, 47-tisíc kg cirku, 39-tisíc kg fazule, 7-tisíc litrov oleja a 3 600 kg soli:

Pripravené potravinové balíčky vo Farnosti Svätej rodiny, Rumbek. Foto: archív Diecézy Rumbek, Južný Sudán, jún 2017

Ženy si delia prídel fazule vo Farnosti Svätej Terézie, archív Diecézy Rumbek, Južný Sudán, jún 2017

Spokojná žena odchádza s vrecom plným jedla, archív Diecézy Rumbek, Južný Sudán, jún 2017

Každý dostane svoj balíček až po registrácii, foto z mestečka Pacong; archív Diecézy Rumbek, Južný Sudán, jún 2017

Južný Sudán je jednou z najmenej rozvinutých krajín na svete. Má za sebou veľmi ťažkú históriu a budovanie štátu je stále na začiatku.

Sme preto radi, že aj cez Dobrú novinu môžeme spoločne pomáhať miestnym obyvateľom niesť ich neľahký údel.

Ďakujeme!

Aktualizované: 9. júla 2017
Text: Jozef Magda, Marián Čaučík

Ďalšie články k téme: